Vlaco

Človek sa od svojho počiatku zaoberá existenciou Boha alebo Bohov, o čom svedčí história a nespočetné množstvo náboženstiev na celom svete, minulých i súčasných. Otázkou existencie Boha som sa už od svojho ranného detstva zaoberal aj ja. Zo začiatku, aj keď som bol vychovávaný v duchu kresťanstva, avšak v priemyselnej oblasti za hlbokého socializmu, to boli pochybnosti, neskôr to bolo hľadanie racionálneho vysvetlenia existencie či neexistencie Boha a jeho podoby. V istom veku svojho života som dospel k jednoznačnému záveru, že Boh exituje a zároveň som si vytvoril predstavu o jeho podobe. Existenciu Boha si nemusíme nutne spojovať s žiadnym náboženstvom, pretože Boh tu bol skôr ako všetky náboženstvá. Náboženstvá sa začali vyvíjať súčasne s vývojom vedomia človeka a okrem iných úloh, ktoré plnili a dodnes plnia, by mali ľuďom pomáhať hľadať cestu k Bohu. Nechcem sa však zaoberať náboženstvami, ale samotným Bohom.

Boh je superbytosť

Dospel som k záveru, že Boh je superbytosť, o schopnostiach ktorej môžeme my ľudia diskutovať asi na takej úrovni, akoby niekde v našom tele diskutovali baktérie o našich schopnostiach, teda schopnostiach  človeka. Chcem tým povedať, že Boh, jeho schopnosti a súvislosti okolo neho, sú úplne mimo rozsahu nášho chápania a že nemôžeme mať o nich ani predstavu. Boh nie je niekde mimo nás, ani sa nepohybuje medzi nami, je všadeprítomný. Boh je možno celý vesmír, možno viac vesmírov, alebo nám známy vesmír je len časťou niečoho? My však sme súčasťou Boha, tak ako sú našou súčasťou už spomenuté baktérie, ktoré v našom tele plnia určité úlohy. Boh je teda všade a všetko.

Šťastie je priazeň Boha

Na rozdiel od baktérií, ktoré my nevieme ovládať, je Boh s každým z nás prepojený a prostredníctvom akéhosi detektoru sleduje naše správanie a myslenie a akéhosi receptoru nás dokáže ovládať a prehovárať k nám. Synonymom tohto by mohla byť duša človeka, anjel strážny alebo svedomie, teda náboženské a filozofické pojmy. To, že nás Boh dokáže ovládať neznamená, že sme naprogramovaní a plníme podrobne vopred stanovený scenár. Máme rozum a možnosť voľby. V rámci svojich telesných a psychických schopností sme slobodní v pohybu aj rozhodovaní. Aj keď Boh niekedy zasahuje do nášho správania a to nepriamo napríklad prostredníctvom takzvaného vnútorného hlasu alebo priamo tak, že zmení alebo usmerní naše správanie alebo myslenie. Môže to tak byť preto, aby napríklad nás alebo niekoho iného ochránil, v tomto prípade hovorievame “mal som šťastie”, je to však priazeň Boha, ale aj preto, aby sme nevybočili zo stanoveného rámca. Aj keď máme určitú slobodu a zvrchovanosť nad ostatnými tvormi na zemi, tak ako oni, aj my sme súčasťou nejakého procesu, ktorý Boh v prípade potreby usmerňuje. V rámci daných telesných a psychických schopností žijeme svoj život, osobný aj v rámci spoločnosti, rozvíjame sa, rozmnožujeme sa a pri tom plníme určité poslanie. Aby sme prežili, dovolil nám Boh obrábať zem, loviť, stavať obydlia, využívať energie, rastliny i nerasty, vyvíjať technológie, teda zasahovať do samého seba. Mali by sme preto tieto možnosti využívať v nevyhnutnej miere, aby sme prírodu, inak povedané Boha, našou činnosťou čo najmenej poškodzovali. Náš vzťah k prírode a tejto zemi je vlastne naším vzťahom k Bohu.

Telepatia

Zaujímavosťou je, že prepojenie medzi Bohom a nami využívajú prostredníctvom Boha ku komunikácii medzi sebou aj niektorí ľudia, je to známa, ale doteraz vedecky nevysvetlená, telepatia. Alebo napríklad ľudia s výnimočnými schopnosťami, povedzme liečiť, sa pomocou tohto prepojenia stávajú prostredníkmi medzi Bohom a naším svetom. Boh dokáže liečiť aj priamo bez prostredníka, chce nás však upozorniť na existenciu niečoho, čo my vnímame ako nadprirodzené. Podobné je to s jedincami, prostredníctvom ktorých k nám Boh prehovára. Takého prostredníka medzi Bohom a ľuďmi v náboženskej literatúre nazývame prorokom, poslom alebo možno aj inak. O niektorých hovorí napríklad Biblia alebo Korán. Boh týchto prorokov využil k tomu, aby zvestoval ľuďom svoju vôľu, usmernil ich, vniesol poriadok a pravidla do ich správania. Na základe učenia týchto prorokov vznikli v rôznych dobách a na rôznych miestach mnohé náboženstvá.

Náboženstvá

Boh teda prostredníctvom týchto prorokov podporil vznik náboženstiev. Ako som uviedol, nechcem sa zaoberať náboženstvami, už sa nimi zaoberá niekoľko vedných odborov, ale ako sa v rôznej literatúre píše, boli to práve náboženstvá, ktoré formulovali zásady správneho života, určovali hodnoty alebo normy správania, otázkou je, či to bolo vždy v súlade s Božou vôľou a či niekedy neboli na prvom mieste záujmy mocenské. Keďže je Boh všade a všetko, nezáleží na tom, či uctievame totem, sochu, náboženský symbol alebo úctu Bohu prejavíme v parku na lavičke, či sme pri tom sami alebo sme súčasťou veľkého náboženského obradu. Nezáleží na tom, či uznávame také alebo onaké náboženstvo, alebo žiadne náboženstvo, dôležité je, aby sme k Bohu pristupovali s úctou, rešpektom a pokorou. Keďže je Boh všetko, je dôležité, aby sme takto pristupovali ku každému a ku všetkému.

Zlo

V tejto súvislosti, teda v súvislosti s prepojením medzi Bohom a nami, považujem za potrebné spomenúť aj toľko diskutované zlo. Nechcem sa pripájať k diskusiám filozofov a iných vedcov ohľadne tejto otázky, pretože ako som už povedal, tieto veci sú úplne mimo rozsahu nášho chápania. Či je zlo, tak ako my, súčasťou Boha, alebo je to niečo mimo Boha, nie je to podstatné. Podstatné je, že sa dokáže, podobne ako Boh, s nami spojiť, komunikovať s nami a pravdepodobne nás za istých okolností aj ovládať. Máme schopnosť rozhodnúť sa, poviem príklad na krajnom prípade: nemám peniaze a sused ich má, keď ho zabijem, budem mať jeho peniaze. Pravdepodobne nastane v našej mysli komunikácia medzi nami, dobrom a zlom, bude na nás, ako sa rozhodneme. V našej mysli takmer neustále prebieha táto komunikácia, alebo tiež boj medzi zlom a dobrom, teda hlasom zla a hlasom Boha. Je na nás, a určitú úlohu tu bude asi zohrávať aj naša osobnosť, či lákavému zlu podľahneme alebo dokážeme postaviť sa mu.

Prečo verím, že Boh existuje

Odpoveď na otázku, ako som k týmto záverom alebo k tomuto presvedčeniu dospel je jednoduchá. Presvedčila mňa dlhoročná komunikácia s Bohom, ktorú som roky takto nevnímal, myslel som si, že komunikujem sám so sebou, so svojim vnútorným hlasom. Ako som už uviedol, v istom veku svojho života, po rokoch pochybností a odmietania existencie Boha a po mnohých úvahách, som dospel k záveru, že táto komunikácia s vnútorným hlasom nie je komunikácia sám so sebou, ale že je to komunikácia s Bohom, teda, že Boh existuje. To, akú podobu má Boh, je len vecou racionálneho pohľadu na túto skutočnosť.

Miesto na život

Naša zem je dobrým miestom na život a bola by ešte lepším, keby dokázali lídri všetkých krajín zabezpečiť náboženskú toleranciu, keby lídri všetkých náboženských spoločností dokázali vyčleniť zo svojich radov radikálov, ktorí v mene Boha páchajú násilie a dištancovať sa od nich, keby sa všetci správali k Bohu, to je ku všetkým a ku všetkému, s úctou, rešpektom a pokorou.

Pozri tiež

Čo na to Boh? (2)

Pane Bože, za čo mňa trestáš? (3)