Vlaco

Nedávno som čítal na spravodajskom portáli článok s nadpisom „Umiernení teroristi a ISIS si navzájom odrezávajú hlavy”. Pre týchto ľudí ľudský život asi hodnotu nemá žiadnu. Podobné správy môžeme v mediach nájsť denne.

Dennodenne nám média podsúvajú suchým konštatovaním informácie, kde bolo koľko zabitých alebo zranených ľudí, často bez toho, aby v tom bola nejaká emócia alebo odsúdenie tohto konania. Naopak, veľakrát sú tieto informácie zľahčené až zbulvarizované, čím začíname toto vnímať, ako by to bolo bežné správanie, ako by ľudský život skutočne nemal žiadnu hodnotu. Je teda ľudský život skutočne tak bezcenný, aby sme pri jeho strate, aj keď sa nejedná o blízkeho alebo známeho človeka, nevyjadrili ani trochu ľútosti, máme brať zabíjanie ako súčasť života a tešiť sa z toho, že sa nás to „teraz” nedotklo? Myslím si, že nie a som presvedčený, že väčšina ľudí, tak ako ja, považuje život za tu najväčšiu hodnotu, ktorá existuje.

Život je nezvratný a to bez ohľadu na to, či po ňom niečo nasleduje alebo nie. Preto by sme mali robiť všetko preto, aby nedochádzalo k utrpeniu a zbytočným stratám na životoch. Ale čo? V našom blízkom okolí sa môžeme snažiť o to, aby sa zlepšovali vzťahy, miesto vyvolávania konfliktov si môžeme pomáhať, byť k sebe ohľaduplní a to v bežnom živote, v rodine i na cestách, nezabúdajme pri tom aj na vytváranie dobrých vzťahov s okolitou prírodou. Čo ale robiť so vzdialeným okolím? No, tu asi môžeme len prosiť Boha, aby zmenil myslenie tých, čo s tým môžu niečo urobiť, aby im dodal energiu v boji proti zlu a oni sa tak snažili o zlepšenie vzťahov na zemi. O zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi navzájom v snahe zmierniť ich utrpenie a zastaviť ich zabíjanie, ako aj medzi ľuďmi a zemou, čo je pre ľudí tiež prospešné.

Život na zemi by bol určite krajší, keby sme nevyužívali rozum, ktorý nám Boh dal, k tomu, aby sme škodili sebe aj zemi, ale k tomu, aby sme si v živote pomáhali a spoločne hľadali možnosti ako žiť so zemou v rovnováhe.